Uchovnený 30.01.2008

Výstavné ocenenia: Ron sa zúčastnil 18 výstav, na ktorých získal
1x BOB, 1x CACIB, 3x reserve CACIB, 2x CAJC, 8x CAC, 4x reserve CAC, 11x V1, 4x V2, 1x V3, 2x VD, Klubový víťaz mladých 2006, Víťaz Grand Prix Slovakia 2008
Svetová výstava psov 2009 - V2 res.CAC v tr.pracovnej
Bližšie info v časti Výstavy

Pracovné skúšky:
OVVR I.cena, Klubové JSMP II.cena
CT skúšky 2007, CT skúšky 2008
Bližšie info v časti Skúšky

Niečo o Ronovi:
Ron je typický predstaviteľ svojho plemena. Veselý, hravý a s veľkou chuťou pracovať. Je vytrvalý aportér a miluje vodu v každej podobe, vrátane dažďa a snehu. Ak nie je na blízku žiadna "poriadna" voda, ku šťastiu mu stačí aj kaluž po daždi :)
Vonku je ako s vrtuľou v zadku, no doma dokáže celý deň prespať. Napriek svojmu temperamentu nám doma (ak nerátam zopár zožratých ponožiek, či prekusnutý sieťový kábel) nikdy nič nezničil. V dlhej chvíli rád obhrýza rôzne drievka, kostičky, bravčové uši a iné "smradľavé" dobroty. Je ekológ a každú PET fľašku dokonale zlisuje :) Flatíci potrebujú cítiť blízkosť človeka a Ron nie je výnimka. Na ľudských členoch svorky je doslova závislý. S každým chce byť kamarát a privítanie bez pusiniek sa neráta. Rovnako priateľský je aj k iným psom, na veľkosti nezáleží. Ron je zdravo sebavedomý pes, bitkám sa radšej vyhne, no ak sa mu to nepodarí a druhý pes naňho zaútočí, snaží sa brániť a pritom čo najskôr opustiť "ring". Jeho nezáujem o bitky sa mu stal už pár krát osudným, len čo sa otočil preč od nepriateľa, ten po ňom vyštartoval. A tak je Ron už trochu opatrnejši a nie je taký hrrr do hry s každým psom ako keď bol mladší. Doma Ron spokojne nažíva nie len s ľuďmi, ale aj s opereným členom našej domácnosti, 17 ročnou korelou, ktorá sa aj bez našej prítomnosti môže smelo voľne pohybovať po byte. Rona som viedla k tomu, že "to je naše" a nikdy nemal sklon jej ublížiť, aj keď zo začiatku ju vytrvalo vyzýval do hry a chvíľu trvalo, kým pochopil, že ona sa s ním hrať nebude :)

Ako sme sa našli:
Ako dieťa som vždy túžila mať psa. Rodičia to vtedy zakázali, vraj pes nepatrí do bytu. A tak som namiesto psa mala vždy nejaké iné zvieratko, škrečkov, andulku, korelu. Vekom tá túžba ustúpila do pozadia a ja som spokojne nažívala len s papagájom-korelou. No jedného dňa moja sestra kúpila deťom psa (rhodezskeho ridgebacka) a hoci som s nimi nebola dennodenne, tá túžba po psíkovi sa opäť vrátila. Ich šteniatko rástlo a po pol roku už to nebol žiaden drobček. U nich som videla a pochopila, že ani veľký pes v byte nemusí trpieť a byť problémom pre ľudí. Vtedy padlo rozhodnutie, splniť si ten môj detský sen. Moja podmienka bola, že to má byť veľký a priateľský pes. Do užšieho výberu sa dostali rôzne plemená, no vzhľadom na alergiu, po porade s mojou lekárkou, sa výber zúžil na dlhosrsté plemená. Nakoniec rozhodla jedna náhoda, pri ktorej som objavila Flat Coated Retrievera. Najskôr ma nadchol svojim výzorom a postupne aj úžasnou povahou. Po dlhých hodinách na internete, kde som sa snažila zistiť o plemene čo sa len dalo, bolo rozhodnuté. Nasledoval výber chovateľskej stanice a potom čakanie na šteniatko. Od rozhodnutia zaobstarať si psíka až po prinesenie si malého čierneho batôžteka domov, ubehlo niečo vyše roka. No tú dobu vôbec neľutujem. Mala som čas veľa sa naučiť (aj keď prax je často iná ako teória) a dnes môžem povedať, že Ron bol pre mňa tá najlepšia voľba. Môj život sa po jeho príchode výrazne zmenil k lepšiemu. Hovorí sa, že flat je diagnóza a že málokto ostane pri jednom. Niečo na tom bude, lebo už teraz viem, že určite neostanem pri jednom flatíkovi :)